Bojnický zámok

Dobrou voľbou počas vašej dovolenky na Slovensku, môže byť návšteva Bojnického zámku. Dnešná podoba hradu Bojnice, dnes nazývaného zámok, je daná veľkou prestavbou na prelome 19. a 20. storočia.

Jej autorom bol vtedajší majiteľ Ján Pálffy, ktorého inšpirovala architektúra francúzskych stredovekých hradov v oblasti rieky Loiry, predovšetkým hrad Pierrefonds. Bojnický zámok stojí na mohutnej izolovanej travertínové kope, ktorá za svoj vznik vďačí mnohým minerálnym prameňom Strážovských vrchov.

Bojnický zámok má ale oveľa staršiu históriu, nie nadarmo patrí k najstarším a najvýznamnejším slovenským hradom. Prvá nepriama zmienka o ňom pochádza už z roku 1113 ako o kráľovskom majetku v listine vtedy významného Zoborského opátstva. Vtedy pravdepodobne drevený hrad Bojnice bol postavený v miestach centrálnej časti kniežacieho hradiska z veľkomoravského obdobia. Kamennú podobu získal hrad až neskôr - v priebehu 13. storočia za spravovania rodu Hont-Poznanovcov. 

Ďalšími významnými vlastníkmi hradu boli na korune nezávislý feudál Matúš Čák Trenčiansky, rod Leustachovcov a Neffryovcov, ktorí sa zaslúžili o rozšírenie a najmä o opevnenie hradu. Nasledujú Ján Korvín (po uhorskom kráľovi Matejovi Korvínovi je pomenovaná asi 700 rokov stará lipa, ktorej torzo dominuje vstupu do hradu, podľa povestí práve pod ňou Korvín rád sedával), Ján Zápoľský a rod Thurzovcov. Rod Thurzovcov (konkrétne František Thurzo), ktorí vlastnili Bojnický hrad od roku 1527, nechal hrad rozšíriť a ďalej posilniť opevnenia. Mení sa zároveň charakter stavby, hrad sa prestavuje do podoby renesančného zámku.

Poslednými šľachtickými majiteľmi hradu boli Pálffyovci (od roku 1664). Za prvej republiky ho kúpil Baťa, od roku 1950 je hrad majetkom štátu. To hradu asi príliš neprospievalo, pretože 9.5.1950 Bojnický zámok zachvátil požiar. Zámok bol následne obnovovaný a bolo tu zriadené múzeum, čo si nakoniec Ján Pálffy aj skutočne želal. Stalo sa tak ale až 42 rokov po jeho smrti. Od roku 1970 je Bojnický zámok národnou kultúrnou pamiatkou.

Posledný majiteľ Bojnického zámku, Ján František Pálffy, vtlačil pôvodnému hradu dnešnú neogotickú podobu počas prestavby v rokoch 1889 - 1910. Navyše interiéry obohatil systematickými zbierkami umeleckých predmetov. Bol totiž významným súkromným zberateľom.

Súčasťou prehliadky Bojnického zámku je návšteva malej "kráterovej" Bojnickej zámockej jaskyne, ktorá sa nachádza vo vnútri travertínovej kopy, na ktorej hrad stojí. Objekt si obľúbili nielen turisti, ale aj filmári. Jedným z najznámejších snímok, ktorý sa tu tiež točil, je rozprávka "Princezná Fantagiro".

Snáď najcennejším exemplárom zámku je známy Bojnický oltár od florentského maliara Nardo di Cione z 15. storočia, ktorý je umiestnený v špeciálne klimatizovanej miestnosti a vedie k nemu prehliadkový okruh. Bojnický oltár plnil stránky novín v 90. rokoch minulého storočia, kedy sa o neho handrkovalo Slovensko s Českou republikou po rozpade federácie a vyrovnávanie majetku.

Počas 75 minút dlhej prehliadky Bojnického zámku sa tiež môžete dostať do pekných skleníkov a alebo známej Bojnickej jaskyne. V blízkosti zámku potom môžete navštíviť botanickú a zoologickú záhradu. Pri zámku tiež funguje záchranná stanica pre poranené dravé vtáky. Návštevu Bojnického zámku počas vašej dovolenky na Slovensku určite nesmiete vynechať.