Trenčiansky hrad

Záchrana a rekonštrukcia Trenčianskeho hradu, ktorý sa nachádza na vysokej skale nad riekou Váh v juhozápadnom výbežku Strážovských vrchov, začala v roku 1954. Počas vašej dovolenky na Slovensu možno návštevu tohto hradu vrele doporučiť.

Teda len rok potom, čo bol Trenčiansky hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rekonštrukcia trvala zhruba do 70. rokov minulého storočia. Dnes sú zakonzervované prakticky všetky časti hradu.

Prvé informácie o Trenčianskom hrade pochádzajú z prvej tretiny 11. storočia, ale priama písomná zmienka je datovaná až od roku 1067, kedy bol spomínaný ako kráľovský majetok. Hrad, či skôr opevnená veža, bol už vtedy pravdepodobne kamenný. Nepriamo to dokladuje aj fakt, že sa v roku 1241 hrad ubránil Tatárom. Na rozdiel od mnohých susedných, drevených pevností.

Už pred vznikom Trenčianskeho hradu bola táto lokalita opevnená. Nachádzalo sa tu opevnené hradisko, ktoré odhalil až archeologický prieskum a datovaný do 9. storočia. Až neskôr pribúdali paláce a ďalšie opevnenie. Podnet k ďalšej výstavbe Trenčianskeho hradu dal kráľ Belo IV. práve po pustošivých tatárskych vpádoch, kedy veľké nádeje vkladal pri budovaní obrany hraníc Uhorska práve do prestavby hradov na kamennej pevnosti.

Skalnatý vrch nad riekou Váh bol však obývaný už v dávnejšej minulosti, archeologické prieskumy odkryli stopy po osídlení staršej doby bronzovej. Či už v prehistorických dobách, alebo neskôr, kedy tu stálo mohutné hradisko. Svoje stopy tu tak zanechali nielen Slovania, ale aj Kelti. Na skale pod hradom sa zachoval aj nápis, ktorý tu zanechala II. rímska légia v roku 179 n.l. v čase tzv Markomanských vojen.

Prvý z palácov Trenčianskeho hradu dal postaviť Matúš Čák Trenčiansky, ktorý hrad získal v roku 1302 a vytvoril z neho hlavné sídlo svojho, na kráľovi prakticky nezávislého panstva a sám si vyslúžil prívlastok pán Považia a Tatier. Nechal prestavať aj hlavnú štvorbokú vežu a vykonať ďalšie úpravy. Matúš Čák Trenčiansky zasahoval aj do politického diania v Uhorsku, keď sa prikláňal raz na jednu a inokedy na druhú stranu. Dokonca na jar roku 1315 podnikol ozbrojené ťaženie na Moravu proti českému kráľovi Jánovi Luxemburskému.

Nezávislým feudálom zostal až do svojej smrti 18.3.1321, pretože kráľovské vojská začala na hrad útočiť až po jeho smrti, presne od 13.7.1321. Týmto útokom však vzdoroval jeho bratranec Štefan Bohemus a hrad aj cez početnejšej poškodenie ubránil. Trenčiansky hrad sa zapísal aj do dejín diplomacie, kedy sa tu v roku 1364 stretli nemecký cisár Karol IV., Uhorský kráľ Ľudovít Veľký a vyslanci poľského kráľa, aby tu vyriešili územné spory.

Pôvodne neveľký kamenný hrad sa postupne rozrastal nielen za čias Matúša Čáka Trenčianskeho, ale aj za čias tureckého ohrozenia, kedy bola vybudovaná Delová bašta a Veľká bašta. Pribúdalo opevnenie aj paláce až sa Trenčiansky hrad stal prakticky nedobytnou a veľmi rozsiahlu pevnosťou. Pôdorys hradu (vrátane predusunutého opevnenia), ktorý je nepravidelného lichobežníkového tvaru dosiahol neuveriteľných rozmerov približne 700 × 350 m. Horný hrad je samozrejme omnoho menší.

Trenčianskeho hradu sa však dotkli aj neskoršie udalostí, či už za husitských či stavovských povstaní. Poničený bol za Thökölyho povstania, kedy ho štyri roky obliehalo cisárske vojsko, ktoré tu zostalo do roku 1782. Na čas opustený hrad 11.6.1790 vyhorel a odvtedy chátral.

Trenčiansky hrad je klasickou slovenských dejín a navyše je to krásna stavba. Jeho návštevu počas vašej dovolenky na Slovensku nebudete ľutovať.