Bojnický zámok – dejiny expozície a zbierky

Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je v Zoborskej listine z roku 1113.

V priebehu 13.storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Hunt-Poznanovcov. Prvým známym majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky (1302). Po ňom sa v Bojniciach vystriedali viaceré šľachtické rody - Giletovci, Leustachovci a Noffryovci. Hrad i panstvo vždy boli kráľovským majetkom. Kráľ ich prideľoval do zálohy alebo dedičného vlastníctva.

Kráľ Matej Korvín daroval (1489) Bojnice svojmu nemanželskému synovi Jánovi, ktorému ich zabral Štefan Zápoľský (1494-1526). V tom čase bolo dobudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v murive aj s obrannými vežami dodnes. Kráľ Ferdinand I. daroval (1527) Bojnice Alexejovi Thurzovi.

Thurzovci upravili a prestavali hrad na renesančné sídlo. V roku 1637 dal cisár Ferdinand III. Pavlovi Pálfimu (Pálffymu) Bojnice do zálohy, od roku 1643 do dedičnej držby. Z Pálfiovskej barokovej prestavby sa dodnes zachovali obytné a hospodárske budovy predhradia, Huňadyho sála a výzdoba kaplnky. Vzorom pre poslednú rozsiahlu neogotickú prestavbu (1889-1910) boli francúzske gotické zámky na rieke Loire.

Do tejto podoby nechal hrad prestavať posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálfi (*1829+1908), ktorý bol veľkým milovníkom umenia a zberateľom starožitností. Hlavným architektom prestavby bol Jozef Hubert, ale sám gróf Pálfi navrhoval, kreslil a korigoval všetky plány. Výtvarným zámerom celej prestavby bolo rozčlenenie masívnej hmoty starého hradu.

Fotogaléria:

Typickú siluetu zámku vytvorili tri nové štíhle veže. Interiéry zámku dokumentujú bývanie šľachty v uplynulých storočiach. Zvlášť cenné je pôvodné zariadenie tzv. Stredného hradu z konca 19.storočia, na výzdobe ktorého sa podieľala firma Gebrüder Colli z Insbrucku. Rovnako vzácne sú turecké tapety zo 17. storočia v Orientálnom salóne, ako aj strop v Zlatej sále. Zámocká kaplnka je zasvätená sv. Jánovi Kapistranskému a má pôvodný barokový strop s freskami a štukami.

Bojnický zámok je sídlom múzea (založené v roku 1950). Jeho zbierkový fond pozostáva z maliarskych, sochárskych a umeleckoremeselných prác od obdobia gotiky, cez renesanciu, barok, klasicizmus až po neoslohy v 19. storočí. V zbierkach sú zastúpené maliarske diela významných európskych majstrov Jacoba Jordaensa, Carla F. Nuvoleoneho, Abrahama Janssensa, Leonarda Coccoranteho, Paula de Vos, Jacquesa d´Arthois, Bojnický oltár od Narda di Cione a sochárske práce Dionýza Stanettiho a pod.

Zaujímavé a cenné sú palné a chladné zbrane zo 17. a 18. storočia, renesančné truhlice, barokové sekretáre a tiež hodiny vyhotovené v dielňach viedenských a pražských majstrov. Z textilných zbierok je pozoruhodný veľký gobelín “Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia.

zdroj: Mgr. K. Malečková