Čachtický hrad

Čachtický hrad je pekným cieľom výletu počas dovolenky v Malých Karpatoch. Je to kamenný hrad, hrdo sa týčiaci na ostrom vápencovom ostrohu v najsevernejšej časti Malých Karpát v blízkosti Nového Mesta nad Váhom.

Mohutný pohraničný strážny hrad, ktorý strážil západnú hranicu starého Uhorska leží v nadmorskej výške iba 350 m, napriek tomu výstup k nemu dá celkom zabrať. Predovšetkým od západu.

Čachtický hrad je často nesprávne nazývaný Čachtice, bol založený v prvej polovici 13. storočia, neskôr bol mnohokrát opravovaný a rozširovaný. Jadro pôvodného hradu bolo tvorené hranolovou vežou a palácom. Dnešný, zhruba trojuholníkový pôdorys Čachtického hradu má maximálne rozmery 140 × 75 metrov. Prvá známa písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1263.

V roku 1273 bol hrad dobytý vojskami Přemysla Otakara II., ktorý bol dlhú dobu vo vojnovom stave s vtedajším Uhorskom. Do svojich majetkov Čachtický hrad zabral aj Matúš Čák Trenčiansky. Hrad bol opäť opravený, v roku 1467 potom slúžil ako väzenie pre posledného poľného veliteľa bratríkov Jána Švehlu, ktorý bol neskôr popravený vo Veľkých Kostoľanoch.

Následne hrad pripadol Ctiborovi zo Ctibořic, ktorý bol prívržencom kráľa Žigmunda. V roku 1602 si vzal hrad do zálohy František Nádasdy, ktorý ale nechal pod týmto hradom vybudovať pohodlné panské sídlo, v ktorom žil so svojou ženou Alžbetou Báthoryovou. A práve vďaka nej sa Čachtický hrad nezmazateľne zapísal do povedomia aj ďalších generácií.

Alžbeta Báthoryová, ktorej sa neskôr nepovedalo inak ako Čachtická pani. Podľa povestí bola sadisticky založená a dala zavraždiť snáď až 300 (niektoré pramene udávajú aj 600) dievčat, v ktorých krvi sa mala kúpať. Za svoje zločiny bola odsúdená v roku 1611 na doživotie v žalári. Jej prisluhovači boli palatínom Jurajom Thurzom potrestanie tiež. Ján Ujvári (Ficko) bol sťatý a jeho telo bolo spálené, Dora Szentesová a Helena Jó boli za živa upálené. Alžbeta Báthoryová v skutočnosti nežila na Čachtickom hrade, ale v pohodlnom paláci v dnešnej obci Čachtice. Na Čachtickom hrade bola neskôr skutočne len väznená.

Za kuruckých vojen na počiatku 18. storočia bol hrad opäť vyplienený a vypálený. Stalo sa tak v júli 1708, kedy hrad obliehali vojská Františka II. Rákocziho. Hrad bol potom síce ešte provizórne opravený, ale po osudnom požiari už nebol obývaný a postupne chátral. Dnes z Čachtického hradu zostala len ruina. Najzachovalejšiou časťou je horný hrad s pôvodnou vežou z prelomu 13. a 14. storočia a opevnenia dolného hradu zo 17. storočia, ktoré malo posilniť obranyschopnosť hradu. Hrad sa týči na strmom vrchole a je dominantou tejto časti Malých Karpát a slúži tak ako vynikajúci orientačný bod.

Spoznajte počas svojej dovolenky kusisko slovenskej histórie práve na Čachtickom hrade.