Národný cintorín Martin

Koncom 18. storočia vznikol nový obecný cintorín mestečka Turčiansky svätý Martin. Rovnako ako mesto aj cintorín získal na vážnosti v druhej polovici 19. storočia.  Roku 1866 v auguste zomrel podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány.

Jeho pohreb sa stal pamätným množstvom ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Postupne pribúdali hroby národovcov, ktorí v Martine aj po zatvorení MS naďalej pracovali ako redaktori, vydavatelia a tlačiari slovenských novín a kníh, múzejníci, divadelní ochotníci, ale aj slovenskí podnikatelia, ktorí tu založili  malé fabriky ako stoličková, textilka, pivovar.

Vedľa hrobky K. Kuzmányho má hrob Janko Francisci Rimavský s manželkou, v susedstve sa nachádza výrazná kamenná mohyla na hrobe Andreja Kmeťa, zakladateľa slovenského múzejníctva. Za nimi sú pochovaní novinár Mikuláš Štefan Ferienčík a slovenský romantik, prozaik  Janko Kalinčiak. V samostatnej kovovej ohrádke odpočíva Viliam Paulíny Tóth a jeho rodina.

Uprostred časti A dominuje hrobka Svetozára Hurbana Vajanského. Hlbšie vo vnútri cintorína dva výrazné biele kríže označujú hroby slovenskej spisovateľky, redaktorky  a funkcionárky spolku slovenských žien, Živeny, Eleny Maróthy Šoltésovej, jej manžela a detí.

Prvá známa ochotnícka herečka Anička Jurkovičová – Hurbanová je pochovaná v blízkosti Emy Goldpergerovej, kustódky Slovenského národného múzea a prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej.

Poetka Maša Haľamová je pochovaná v blízkosti svojej mamy a manžela na južnej strane cintorína, kde odpočívajú aj ďalšie osobnosti martinského kultúrneho života Michal Mudroň a Andrej Halaša. Ich náhrobníky tvoria reliéfy od sochára Jozefa Úprku.

Po prvej svetovej vojne po vzniku Československa martinský cintorín sa stáva vyhľadávaným miestom na pochovávanie slovenských osobností, ktorí v Martine nedokončili svoju životnú púť. Z Chorvátska previezli ostatky Martina Kukučína, zo Zlatých Moraviec Janka Kráľa, z Tisovca právnika Štefana Marka Daxnera, z Bratislavy Janka Jesenského.

Ostatky Štefana Krčméryho uložili do jedného hrobu s Jozefom Cígerom Hronským, ktorého spolu s manželkou priviezli z Argentíny. Z USA premiestnili aj ostatky politika Milana Hodžu a mnohých ďalších kultúrnych aj politických predstaviteľov. V povedomí Martinčanov sa cintorín stal vzácnym pietnym miestom. Na jeho zveľaďovaní a pri úprave náhrobníkov sa podieľali osobnosti, ako bol staviteľ  Blažej Bulla, architekt Dušan Jurkovič, sochár Fraňo Štefunko.

V roku 1967 cintorín dostal aj oficiálne pomenovanie Národný cintorín. V súčasnosti sa na NC nachádza viac ako 3500 hrobových miest, z toho okolo 400 patrí významným osobnostiam slovenského života. O správu Národného cintorína sa dlhé desaťročia starala Matica slovenská, neskôr Slovenská národná knižnica.

V posledných rokoch prebralo starostlivosť o Národný cintorín mesto Martin. SNK Slovenské národné literárne múzeum sa podieľa na prezentácii tejto vzácnej pamiatky ako múzea „in situ“.

zdroj: A. Brázdová