Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia. Známa je vďaka pozoruhodným skalným tvarom, zaujímavému vývoju podzemných priestorov, výskytu sintrovej výplne a priaznivým klimatickým podmienkam na speleoterapeutickú liečbu.

Nachádza sa v bystriansko-valaštianskom krase na južnej strane Nízkych Tatier. Jaskyňa vznikla v strednotriasových tmavosivých vápencoch chočského príkrovu.

Smer jaskynných chodieb výrazne predurčili strmé tektonické poruchy. Jaskyňa dosahuje dĺžku 2 300 m a vertikálne rozpätie 92 m. Vytvorili ju vo viacerých štádiách ponorné vody Bystrianky pritekajúce do krasového územia z južných svahov Nízkych Tatier.

Priestory Bystrianskej jaskyne zahŕňajú Starú a Novú jaskyňu, v ktorej je sprístupnených 490 m. Zo sintrovej výplne jaskyni sa vyskytujú najmä stalaktity, stalagmity záclony, nástenné vodopády a sintrové jazierka.

Zistil sa i výskyt aragonitu, ktorý vytvára drobné excentrické tvary. Teplota vzduchu v Bystrianskej jaskyni je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %.

Vďaka liečivému účinku aerosólu v jaskynnom ovzduší sa jedna sieň využíva na liečbu chronických a alergických chorôb dýchacích orgánov.

V jaskyni sa doteraz zistilo 8 druhov netopierov, ktoré sa tu zdržujú najmä v zimnom období.V terajšej podobe ja jaskyňa sprístupnená od r. 1968.